Páči sa ti táto stránka? Daj nám bod ;)

Náš prvý let lietadlom

Celá rodinka sme sa rozhodli ,že si zakúpime letenky do Londýna. Však toľko ľudí lieta,
prečo by sme to nezvládli aj my. Veľmi sme sa na tú cestu aj pobyt tešili .Ja s manželom
a dvoma dcérkami 10 a 14 ročné.

V Londýne máme moju sestru, ktorá tam dlhodobo pracuje a manželovho brata s rodinkou,
ktorí si našli prácu v Oxforde.

Nadišiel deň odletu.
Už keď sme sa blížili k letisku v Bratislave ,začalo nám dospelým byť nejako divne. Manžel
sa nadopoval liekmi na ukľudnenie ,tlak mal 220 a ja keďže nie som abstinent som volila rad-
šej cestu ,povzbudiť sa štamprlíkom , deti boli v pohode.
Veľmi sa nám to rátalo ako sme prešli kontrolou, ako nás letuška usadilo na prvé miesta v
lietadle, čiže pred sebou sme mali len stenu lietadla a v strede letušky.
Manžel bol biely ako stena a len si čítal stále dookola akýsi nápis pred sebou. Doteraz nevie, čo
tam bolo napísané -len si pamätá, že to dookola čítal.
Ja frajerka som veľmi zhovorčivá osoba a stále usmiata, začala som vtipkovať -však je to úžas-
né deti, už budeme letieť. Dievčatá boli usmiate a krútili hlavami, čo je s ocinom, keď nič nehovorí??
Ale keď začali hučať motory lietadla, stratila som farbu aj ja a dokonca aj úsmev.

Keď sa lietadlo zodvihlo, manžel že si v duchu myslí –„to nie je možné, aby takáto ťažká rúra sa
udržala dlho vo vzduchu ,určite spadneme „ a biely ako stena sa ani nepohol, aby nerozkýval
lietadlo. Dcérka sa dívala von oknom a komentovala mu, čo všetko vidí celá natešená, /je repetuľa
po mne/a stále hovorila“ ocino pozri sa“, ale on vždy len pomedzi zuby povedal -daj mi pokoj
a nehýb sa!
A v tom to doľahlo aj na mňa.
Nepríčetne som začala vrieskať , „to je niečo strašné –ako to môže letieť, určite spadneme „
-ale to nebola histerická scénka chvíľková, to skrátka trvalo celý čas čo sme leteli, darmo ma letuška s úsmevom ukľudňovala , nech sa nebojíme, máme skúseného pilota, počasie je dobré. Stupňovalo sa to tým viac, čím bližšie sme boli pri Londýne.
Pilot sa nám prihovoril keď sme boli nad Amsterdamom , no ale márna jeho snaha -pozerali sa na
to len naše deti- dcérka vykrikovala „aha vidím loďky, to je úžasné“ a tak podobne ,ale manžel len
hľadel do steny a čítal nápis v lietadle.

Keď som neprestávala vrešťať a bolo mi naozaj zle, prišla aj druhá letuška, snažili sa nás rozptýliť
-ale vôbec sa im to nepodarilo. Vrešťala som ďalej.

Klincom letu bol moment v blízkosti letiska, kedy sa lietadlo nakloní a urobí obrat na pristátie.
To sme sa obidvaja držali sedadiel a vrieskali, nech už pre Boha pristaneme. Deti sa zaverili, že
už s nami v živote nebudú letieť a zažívať takúto hanbu. Letušky sa smiali na nás celou cestou
a srdečne sa s nami rozlúčili pri vystupovaní z lietadla. Keď sme stáli nohami na pevnej zemi,
zhlboka sme sa obidvaja nadýchli ,znova som začala byť vtipná a usmiata a bavila som sa na tom,
ako sme to prežívali -do smrti vďaka Vám na to nezabudnem.
Manželovi nebolo do reči ešte ani v aute, keď sme už cestovali do Oxfordu a spamätal sa až na
druhý deň, keď si pospal. Vtedy povedal prvú vetu:“ Myslel som si, že umriem.“

Cesta nazad prebiehala skoro podobne, len to už bolo trošku lepšie, lebo sme mali miesta na sedenie
za krídlom, takže pred nami bol priestor. Nebolo to pre nás už také zkľučujúce , ale štamprlík som si
dala a manžel tabletku tiež. Ďakujeme za krásny a nevšedný zážitok a hlavne za šťastný návrat domov.
Môciková Margita

Poradíme kde kúpiť najlacnejšie letenky. Využite naše centrum pre lacné letenky.

• Súvisiace články

  • Abilympiada v Japonsku
  • Ako sa dopraviť na dovolenku?
  • Ako som sa veselo lúčila a moje lietadlo mi práve letelo nad hlavou
  • Hr hr šup šup do ažurity
  • Let Peking – Bratislava
  • Letíme na dovolenku
  • Letíme za dovolenkou
  • Moja dovolenka
  • Náš prvý let lietadlom
  • Pas
  • Žabikláč v lietadle