kde zohnať lacné letenky v akcii, info o cestovaní lietadlom
Mám rada, keď je všetko hneď vybavené. Hr-hr – šup šup a je to. Neznášam, keď sú niekde dlhé rady či už v obchodoch alebo na úradoch. Neznášam čakanie na dopravné prostriedky. Sú to také prestoje a zbytočné minďúrenie časom. Ale keď chcete niečo z obchodu a je tam dlhá rada, nič Vám neostáva len si ju vystáť. Keď chcete niečo vybaviť na úrade a pred Vami sú ľudia, tiež Vám nič neostáva len čakať a čakať. Nekonečné čakanie je aj u lekárov. Aby som nemala pocit totálneho minďúrenia časom, tak som si vždy zvykla čítať si knihu. Cez takéto čakacie prestoje som si prečítala mnoho kníh.
Už vo vyššom veku, keď som sa naučila pliesť papučky tak som ich plietla aj v autobusoch a električkách. Nik iný to nerobil len ja, tak sa ľudia kukali a aj pýtali čo to robím Som netrpezlivá a vždy, keď som začala pliesť papučky tak už som ich aj chcela mať dokončené.
Väčšina ľudí možno ani nevie, čo znamená slovíčko byť v ažurite. To je to, čo ja nikdy nebudem, ale chcela by som byť. Znamenalo by to, že mám naozaj všetko vybavené, že nemám čo riešiť, že mám totálne upratané, navarené, nemám proste do čoho pichnúť, že som proste v ažurite.
Poznáte to, že chcete pomôcť vlastnému dieťaťu, preto za neho vybavujete všetko? A to dieťa to potom aj využíva, aj zneužíva aj sa z neho stane nesamostatný človek, ktorý si myslí, že šak to niekto za neho vybaví a vyrieši.
Naša mama a oco za nás – teda za mňa a sestru – sme dvojičky tiež vybavovali kadečo . A ja zas v snahe pomôcť mojím deťom som tiež za nich vybavovala kadečo. Možno si poviete, že je to normálne vybavovať za deti kadečo, ale keď tie deti sú už veľké napríklad vysokoškoláci, a ja stojím v rade medzi mládežou a idem vybavovať niečo na študijné oddelenie a tam sa ma furt pýtajú : Prečo neprišiel Váš syn? Prečo neprišla Vaša dcéra? – a ja odpovedám : „ Nemajú čas … „ – tak asi až také normálne to nie je. Ale čo za mlada sa naučíš to na starobu akoby si našiel – je také porekadlo.
Keď sme mali 16-násť rokov Išli sme ja a moja sestra do Prahy, lebo tam náš oco pracoval. Vždy nám letenky kupovala mama alebo oco. Rozhodla som sa „osamostatniť“ a rekuže nemôže byť na tom nič zložité. Letela som do Reduty. Ja aj keď mám akože relatívne čas tak letím a ponáhľam sa a hovorím rýchlo. Boli tam dve pekné mladé letušky, každá za iným okienkom. Zamierila som rýchlo do jedného . Bola som rada, že tam nie sú ľudia. Vravím – „ Prosím si na zajtra dve letenky na ráno .“ Zaplatila som a rýchle som letela riešiť iné záležitosti. Bola som so sebou nadmieru spokojná. Keď naša mama ocovi telefonovala do Prahy kedy prídeme čudoval sa, že veď také lietadlo vtedy ani neletí.
V škole bol trošku problém, lebo triedy profesor nás nechcel pustiť, povedal, že musíme byť na matematickej písomke, lebo nám vraj hrozí prepadnutie. Tak som sa snažila vysvetliť mu, že už máme letenky do Prahy kúpené a ukazovala som mu ich. Niečo hovoril o Košiciach, nechápala som prečo spomína Košice, keď som mu jasne povedala, že ideme do Prahy. Niekedy mi to hold nezapína. Písomku sme si museli napísať – odpísať a potom sme už leteli.
Na letisku sme zistili, že z letenkami, ktoré máme sa do Prahy nedostaneme a že náš oco mal naozaj pravdu, keď vravel, že také lietadlo do Prahy neletí. Nechápala som, prečo tam je napísané, že Košice. Pritom to bolo naozaj jednoduché. V Redute boli dva slečny a dve okienka. Jedno smer Praha druhé smer Košice. To len ja v tej rýchlosti hr hr chcem všetko vybaviť som doletela k okienku nesprávnemu.
Libusa Puskajrova
Poradíme kde kúpiť najlacnejšie letenky. Využite naše centrum pre lacné letenky.
Komentáre