Páči sa ti táto stránka? Daj nám bod ;)

Ako som sa veselo lúčila a moje lietadlo mi práve letelo nad hlavou

Momentálne som na pracovno – študijnom pobyte v Číne. Začiatkom roka 2011 som totiž dostala ponuku od známeho, či by som nechcela zmeniť miesto svojho pôsobenia z pôvodného Slovenska na „trošku vzdialenejšie miesto“, a to Čínu. Priznám sa, trochu som váhala, lebo sa nejednalo len tak o nejaký týždňový pobyt, ale o možnosť pobytu minimálne na dobu jedného roka. Preto som navrhla, kým sa rozhodnem, že si pôjdem pozrieť budúce miesto môjho pobytu, mesto Jinan v provincii Shandong. A tak sa aj stalo. Vycestovali sme spolu, keďže som mala len minimálne skúsenosti s lietaním. Poobzerala som si všetko, vrátane firmy, bytu, okolia a rozhodla som sa dať známemu kladnú odpoveď. To bola moja prvá cesta do tejto, pre mňa dovtedy neznámej krajiny.
Začiatkom apríla 2011 som si teda zbalila veľký kufor a šli sme. Opäť spolu. Už som bola „skúsená“ pasažierka, ale aj tak som si všetko zapisovala na môj mozgový harddisk pre prípad, keby som musela niekedy absolvovať trasu : Slovensko – Čína sama. S lietania som nemala žiadnu obavu, let prebehol v pohode, iba ten 6 hodinový časový posun sa na mne podpísal v podobe týždňového problémového spánkového režimu.
Vízam končila po mojom 2-mesačnom pobyte platnosť, a tak som sa musela vrátiť na Slovensko a vybaviť si ďalšie, pracovné. Ale nastala situácia, na ktorú som sa už dopredu pripravovala – mala som vycestovať sama. Navonok som bola samozrejme hrdinka, veď čože je to za problém, už som predsa išla túto trasu 2x. Vo vnútri mi však nebolo všetko jedno. S tlčúcim srdiečkom som teda po odbavení batožiny nastúpila na lietadlo Jinan – Peking. Po hodine letu som si potľapkala na rameno, lebo som to zvládla na jednotku a v duchu som sa pripravovala na 8 hodinový let do Moskvy. V Pekingu to bolo trochu zložitejšie vďaka presunom medzi terminálmi a 5 hodinovému meškaniu, ale aj to prebehlo v kľude. O tento čas bolo čakanie v Moskve na letisku skrátené na 3 hodiny. Po prílete do Viedne som už bola v siedmom nebi, lebo som mala absolvovanú trasu 8000 km tromi rôznymi lietadlami v priebehu 24 hodín. Skrátka šikulka.
Na Slovensku som si vybavila víza, oddýchla, ponavštevovala a absolvovala „informačné“ stretnutia s rodinou, kamarátmi a po mesiaci som znovu bola pripravená na odlet zo Slovenska. Opäť sama, žiadny problém. Ani len náznak nervozity. Termín na letenke bol jasný, 7.8.2011 o 00,30 hodine, teda v nedeľu v noci. Vybavila som si odvoz z Bratislavy do Viedne. Dcére som zavolala a vravím jej: „ Prídem v nedeľu večer o 20.00 k Tebe, všetko stíham, veď letím v nedeľu v noci, Ty ma odvezieš na letisko do Viedne a ja som v pohode 8.8 v Číne. “
Je pravda, že sa mi skutočne ťažko odchádzalo na ďalšie 3 mesiace. Akoby ma niečo držalo na Slovensku. Zvláštny pocit. Ešte posledné posedenie s priateľmi v sobotu večer „Pod lipami“, tanec, hudba, skrátka úžasná rozlúčka až do ranných hodín.
Iba keď mi v nedeľu ráno o 10,00 niečo vzadu v mozgu našepkalo: Pozri sa ešte raz na tú letenku. Tak som sa pozrela, a vtedy mi to docvaklo.
7.8. o 00,30 je zo soboty na nedeľu, a nie, ako som si myslela ja, z nedele na pondelok.
Viete si asi predstaviť to moje zdesenie, keď som si uvedomila, že moje lietadlo letelo v čase, keď som si veselo tancovala na rozlúčkovom posedení s priateľmi. Celý mesiac som na tú letenku pozerala, hádam aj 20 krát, či naozaj letím v nedeľu v noci, a predsa mi to v tom mojom harddisku nedošlo.
Prvý šok a asi 5 minútové čučanie na letenku vystriedal hysterický plač. Po asi 15 minútovom rumádzganí som sa ukľudnila, zavolala som dcére a tej som oznámila, že má pre dnešok voľný večer. Potom som volala známemu, čo sa mi podarilo vyviesť. Na druhom konci telefónu som len započula: „Ježíííííííííííš, to snáď nie.“ Znovu som dostala záchvat plaču, a teraz už aj hnevu, nad svojou neschopnosťou. V hlave sa mi rojili myšlienky, ako asi teraz budem vyzerať v očiach svojich blízkych, keď si nedokážem takúto jednoduchú vec poriadne pozrieť, o koľko som sa finančne poškodila, a podobné „praktické“ a veľmi „povzbudzujúce“ scenáre.
Moje čierne myšlienky rázne prerušila dcéra telefonátom, aby som si z toho nič nerobila. Nech sa zamyslím nad tým, že všetko má svoju príčinu, a pravdepodobne som nemala letieť. Nech ten čas, ktorý som dostala k dobru, využijem čo najlepšie. Poradila mi, ako to urobiť, aby som ani finančne veľa netratila. A tak po kalkulácii ceny novej spiatočnej letenky spolu aj s prepadnutou letenkou som prišla cca o 100 Eur.
Poučenie pre mňa (a možno aj pre niektorých čitateľov):
Pamätaj, že po polnoci
každý deň začína,
na Teba čaká lietadlo
a možno aj Čína.

Pozdravujem všetkých čitateľov a verím, že môj príbeh bol nielen poučením, ale aj dôvodom na malý úsmev. (Nielen na škodoradosť).
Mária Bombalová

Poradíme kde kúpiť najlacnejšie letenky. Využite naše centrum pre lacné letenky.

• Súvisiace články

  • Abilympiada v Japonsku
  • Ako sa dopraviť na dovolenku?
  • Ako som sa veselo lúčila a moje lietadlo mi práve letelo nad hlavou
  • Hr hr šup šup do ažurity
  • Let Peking – Bratislava
  • Letíme na dovolenku
  • Letíme za dovolenkou
  • Moja dovolenka
  • Náš prvý let lietadlom
  • Pas
  • Žabikláč v lietadle